Mambu sme uverejňovali strašne dlho s prosbou o pomoc pri hľadaní domova, no nikto sa na ňu neozýval . Bola nám opísaná ako plachá, nekontaktná micka, s ktorou sa nedá narábať a samozrejme, nám to nebolo ľahostajné, a tak sme vám ju začali viac a viac pripomínať...
Až raz konečne prišiel čas aj na ňu. Zobrali sme ju na veterinu, dali odčerviť, skontrolovať a pôvodne mala ísť aj na kastráciu, no ukázalo sa však, že je už kastrovaná. Tak sme si len spolu sadli do auta a vozili sa po meste. Mambuša nám tlačila hlavu do rúk, nechala sa bez problémov pohladkať, do prepravky nastúpila v podstate sama a celý čas bola úplne tichučko – len ležkala a pozerala na svet. Niet sa čomu čudovať, 2 roky v jednej izbe spravia svoje .
No a vtedy to prišlo – správa ako blesk z jasného neba! Uvoľnila sa dočaska. Úplne nečakane sa nám ozvala dobrá duša, že ju vezme, ak potrebujeme. A čo bolo ďalej? Za doslova 25 minút sme parkovali pred ich domom .
Mačkári nepotrebovali veľa vysvetľovať – prispôsobili podmienky, a tak sa Mambička už nikdy nevráti do zatvorenej izby na okraji mesta .
Ale! Nie sme, samozrejme, bez komplikácií. To by snáď ani nebola záchrana, keby sa niečo nepokazilo
Long story short – Mamba začala v dočaske veľmi dobre, ale všimli si, že veľmi prudko reaguje na zadnú časť tela, konkrétne zadné stehno, a dokonca aj kríva. Pri akomkoľvek pohybe alebo pohladení je všetko v poriadku, no ak sa čo i len trochu dotkne zadnej časti, začne prudko útočiť.
Veľmi pekne ďakujeme ochotným, láskavým a nežným dočaskárom za to, že sa jej venujú, že ju prijali a že sa snažia tejto zlomenej mačacej duši pomôcť dostať sa z jej minulého života a konečne začať nový, lepší a dôstojnejší .
Scan na veterine neukázal nič, ani starú zlomeninu, takže sa budeme snažiť prísť na to, čo túto bambuľku bolí . S Mambou nás čaká ešte dlhá cesta....
Ak by ste chceli Mambu podporiť, môžete tak v časti Virtuálna adopcia.